Príroda sa ozýva čoraz hlasnejšie, intenzívnejšie a naliehavejšie. Mnoho odborníkov poukazuje na meniace sa klimatické podmienky a stým súvisiace problémy. Aj u nás sme boli svedkami intenzívnych povodní, susedia Česi si vytrpeli svoje v dôsledku tornád, oficiálni predstavitelia Grécka spájajú dnešné masové požiare s klimatickými zmenami. Dnes sme v dôsledku otepľovania svedkami dokonca dvojnásobného počtu požiarov, ktoré neznamenajú iba veľké ekonomické a sociálne škody, ale preukázateľne zvyšujú obsah oxidu uhličitého v atmosfére.

Ambiciózny plán Európskej únie a nový legislatívny balíček pre oblasť klímy a energií

Európska únia už v minulosti poukazovala na potrebu boja proti klimatickým zmenám. Žiaľ, situácia je oveľa vážnejšia ako sa pôvodne predpokladalo a mnohé negatívne klimatické dopady prebiehajú rýchlejšie ako sa očakávalo. Vedci nás varujú, že ak sa neprijmú okamžité opatrenia, globálna teplota sa do roku 2060 pravdepodobne zvýši až o 2 °C ( v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami) a do konca storočia by to mohlo byť až o 5 °C. Znamenalo by to devastačný dopad na ekosystém, nárast nákladov v hospodárskej oblasti, negatívne to ovplyvní aj produkciu potravín. 

Na vzniknutú situáciu zareagovala aj Európska únia, zmenila pôvodné plány a predstavila aj nové, ambiciózne plány, ktoré sú podporené aj masívnymi finančnými prostriedkami z rozpočtu EÚ. Dokonca vznikol aj nový Sociálny klimatický fond, ktorého úlohou je fungovať ako kompenzačný mechanizmus pre stanovenie ceny uhlíka na sektor cestnej dopravy a budov (palivá a energie). V priebehu roka 2021 má byť predstavený aj nový legislatívny balíček “Fit for 55 package“. Jedná sa tak asi o najviac ambiciózny plán v oblasti klímy a energetiky v histórii EÚ. 

Kľúčovým záväzkom z pohľadu EÚ je dosiahnutie tzv. uhlíkovej neutrality EÚ do roku 2050 – vybudovanie hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov.  Bol schválený aj záväzný cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %. (predchádzajúci cieľ EÚ hovoril o 40%). 

V rámci konkrétnych opatrení sa stanovia čiastkové klimatické ciele pre jednotlivé sektory zaradené do tzv. ETS (Systému EÚ na obchodovanie s emisiami), ako aj mimo ETS. 

Zvyšuje sa aj cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov z pôvodných 32% na 40%  a nastavuje sa záväzný cieľ pre energetickú efektívnosť na úrovni 9% oproti roku 2020 (vrátane budov verejných subjektov). ETS sa rozšíri o námornú dopravu a zavedie sa oddelený systém obchodovania s emisiami na budovy a cestnú dopravu. 

EÚ zavedie aj akési uhlíkové clo, aj na vybrané dovážané produkty z tretích krajín do EÚ, ktoré nemajú zavedené obdobné systémy oceňovania uhlíka. V pláne je aj zavedenie rozšírenia systému obchodovania s emisiami na oblasť budov a úprava zdaňovania energií.

Slovensko musí byť solidárne voči energetickej chudobe

Aj keď sme z pohľadu EÚ menšou krajinou, v automobilovom priemysle sa radíme medzi svetové veľmoci a sme de facto „závislí“ na tomto segmente. Navýšenie CO štandardov je tak potrebné vnímať citlivo. Európska komisia deklaruje zvýšenie cieľa od roku 2030 zo súčasných 37,5% na 55% a od roku 2035 na 100%, čo by de facto znamenalo zákaz predaja nových vozidiel so spaľovacím motorom a prechod na plnú elektromobilitu (prípadne vodík alebo iné alternatívne palivá). Reálne si treba pomenovať aj riziko navrhovaného vytvorenia samostatného ETS pre budovy a cestnú dopravu, ktoré, obávam sa, môže spôsobiť prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku (už dnes sme na prvých priečkach z pohľadu výdavkov domácnosti na energie vzhľadom k ich príjmom).  Plánované zmeny budú mať bezpochyby rozsiahly dopad nielen na priemysel, ale aj domácnosti. 

Tento ambiciózny plán EÚ tak môže znamenať aj zdražovanie a ohrozenie tých najzraniteľnejších. Obávam sa, že ani nový Sociálny klimatický fond  nebude schopný v plnej miere pomôcť práve najchudobnejším domácnostiam. Rozhádaná slovenská vláda musí nevyhnutne zabezpečiť koordinovaný  a koherentný postupu prípravy stanovísk SR k jednotlivým legislatívnym návrhom, nie len v Bruseli, ale aj doma, keďže návrhy musia koordinovať viaceré rezorty. Musia ochrániť práve svojich najzraniteľnejších občanov a v čo najväčšej miere sa vyhnúť energetickej chudobe. 

S tým musia ísť ruka v ruke aj potrebné opatrenie na úrovni štátu, najmä v kontexte, že na základe štúdie OSN 10 % najlepšie zarábajúcich spotrebuje až 45 % všetkej energie, ktorá sa využíva na pozemnú dopravu a približne 75% všetkej energie na leteckú dopravu. A 1% najbohatších vytvára dvojnásobne veľa emisií v porovnaní s polovicou najchudobnejších.

Slovensko musí byť energeticky solidárne a chrániť tých ľudí, ktorí nie sú zodpovední za dnešnú katastrofálnu klimatickú situáciu.