Čo pre nás znamená Ukrajina? Ukrajina je naším východným susedom, obchodným partnerom, ale aj významným zdrojom turistov, pracovníkov a tiež študentov na našich školách. Nemalý počet ukrajinských lekárov a zdravotníkov pôsobí na Slovensku a pomáhajú aj priamo v prevej línii boja s koronavírusom.  A v neposlednom rade, veľa Ukrajincov u nás aj trvalo žije.

Zakarpatská Ukrajina, či Podkarpatská Rus bola súčasťou Československej republiky v rokoch 1919-1938 a doposiaľ majú mnohé slovenské rodiny príbuzných na druhej strane hranice. Mnoho ľudí, ktorí u nás pracujú, študujú či dokonca trvalo žijú pochádza z tejto časti súčasnej Ukrajiny. Vzťahy so susedom boli doteraz dobré, preto by malo byť v našom záujme ich ďalej vylepšovať, rozvíjať a nie urážať či nemiestne žartovať s častou územia Ukrajinskej republiky v čase územných sporov s Ruskou federáciou. Cez územie Ukrajiny dováža Slovensko väčšinu fosílnych palív potrebných pre energetickú bezpečnosť našej republiky, ale napríklad aj veľkú časť železnej rudy pre naše košické železiarne. 

Na konci januára 2021 podľa ÚPSVaR na Slovensku pracovalo asi 70tisíc cudzincov, z toho takmer 20 tisíc boli Ukrajinci

Slovensko je však aj významná destinácia pre turistov a obchodných cestujúcich z Ukrajiny. Podľa analýzy Ukrajiny ako zdrojového trhu ministerstva dopravy z roku 2017. Napriek nepriaznivému vývoju ekonomickej situácie sa počet zahraničných ciest ukrajinských štátnych príslušníkov na Slovensko s min.1 prenocovaním mierne rástol na 24 668 v roku 2016. Podľa spomenutej analýzy je: „Slovensko je Ukrajincami vnímané ako atraktívna a bezpečná destinácia CR s krásnou, z hľadiska ekológie, čistou prírodou, s veľkým množstvom historických pamiatok, tiež ako krajina preslávená svojimi liečebnými kúpeľmi a lyžiarskymi strediskami na veľmi dobrej úrovni. Ukrajinskí návštevníci vo vzťahu k Slovensku vyzdvihujú nízku jazykovú bariéru najmä vo východných pohraničných regiónoch.“. V roku 2013 dosiahla návštevnosť Slovenska občanmi Ukrajiny historické maximum 79 988 (5,7%) , potom nasledovalo niekoľko rokov poklesu, ale v roku 2019 tento počet opäť stúpol 89 089 osôb – 6 miesto tesne za Rakúskom (96 613 osôb). Podľa počtu prenocovaní je to však 4.miesto – 357 610 (5%), za Nemeckom – 470 321.  

Netreba asi zdôrazňovať, že krvácajúci slovenský cestovný ruch bude pozerať pri oživení ekonomiky, ktoré nastane po tomto marazme pozerať s nádejou aj na nášho východného suseda. Návrat turistov z Japonska, Číny či USA nebude taký rýchly ako návrat turistov od našich susedov.

A čo študenti? V roku 2017 študovalo v SR na vysokých školách viac ako 1200 ukrajinských študentov, z toho na Prešovskej univerzite 328, či 304 na Technickej univerzite v Košiciach. Z ich strany je veľký záujem o štúdium slovenského jazyka a kultúry, ale študujú aj spoločenské vedy či informatiku. No v roku 2018 sa ich na TUKE prihlásilo až 119. Jedným z dôvodoch nárastu môže byť aj útek pred povinnou vojenskou službou na Ukrajine. Prešovská univerzita evidovala v r.2018 už 630 študentov a o rok neskôr už viac ako 800.

Mnohí z nich potom so slovenským diplomom ostávajú pôsobiť u nás, bez nich by sme už teraz mali zúfalý nedostatok napríklad zubných lekárov „U nás je to konkrétne najviac kolegov z Ukrajiny a z Ruskej federácie, ktorí sa uchádzajú o uznanie vzdelania. Títo boli vyzvaní k uskutočneniu rozdielovej skúšky, ktorá sa skladá z určitých krokov,“ uvádza TA3 , ale aj všeobecných lekárov a špecialistov „Ďalšou možnosťou stále zostávajú lekári zo zahraničia, najmä z Ukrajiny, ktorí by pomohli vyriešiť situáciu najmä v okresoch na východe Slovenska.“ hovorí TV JOJ . Ako bude vyzerať zdravotníctvo po skončení korona krízy to si nechcem ani predstaviť a budeme radi ak ukrajinskí lekári a zdravotné sestry nahradia aspoň tých, ktorí na Slovensku skončia a odídu napr. do Nemecka.

Európska únia začala implementáciu projektu Východné partnerstvo v máji 2009 počas Českého predsedníctva EÚ na summite v Prahe. Hlavným cieľom projektu je politické pridruženie a hospodárska integrácia východných partnerov s EÚ – Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Podľa nášho ministerstva zahraničných vecí a eur.záležitostí: Ide o jednu z hlavných priorít našej zahraničnej politiky a Slovenská republika sa aktívne zúčastňuje na napĺňaní cieľov Cestovnej mapy pre Východné partnerstvo. 

Podľa Ústavy (hlava 6, oddiel 2, čl.112) skladá každý člen vlády do rúk prezidenta sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“.

Nie je v záujme občanov SR nemiestne žartovať o časti územia susedného štátu, s ktorým máme veľmi dobré, blízke vzťahy, odkiaľ k nám prichádza veľa ľudí za prácou, za štúdiom, či turistikou a veľa z nich u nás ostáva žiť a pracujú napr.ako lekári. Pán premiér odíďte, nepoškodzujte záujmy Slovenska a robte si doma srandu z plastelíny!

zdroj: https://peterkalivoda.blog.pravda.sk/2021/03/04/nasi-vychodni-susedia-ukrajinci-prepacte-on-nevie-co-hovori/